Životné ilúzie, manipulácia mysle a...politika

26.02.2020

Nepovažujem sa za človeka, ktorý rozumie politike. A ani tu nemienim polemizovať nad tým, ktorá strana si zaslúži Váš hlas. Mám za to, že voľby sú momentom slobody. Sú našim právom.

Máme právo vyjadriť svoj názor. Máme právo sa rozhodnúť inak než naše okolie. Máme právo nevysvetľovať svoje rozhodnutie a dokonca, máme právo nevoliť...to je sloboda. Pred tým a za tým sú len ilúzie a manipulácia mysle. Pred tým a za tým je POLITIKA. 

Obrázok od Kranich17 z Pixabay
Obrázok od Kranich17 z Pixabay

Ako politiku vnímam ja?


Kedysi dávno, asi v mojich 17tich rokoch, som dostala od vtedajšieho priateľa knihu "Mágia a manipulácia mysle". Bol to ten typ daru, na ktorý nie je vhodná reakcia. Prečo? Načo? Dodnes neviem...


Knihu som zo zvedavosti prečítala a musím povedať, že čím ďalej, tým viac vo mne niektoré jej myšlienky rezonujú.

Obrázok od Gerd Altmann z Pixabay
Obrázok od Gerd Altmann z Pixabay

Už vtedy ma veľmi zaujal článok o hypnóze. Mnoho z Vás si istotne predstaví scénu, kedy hypnotizér kýva pred očami pacienta hodinkami/príveskom. Autor knihy poukázal na to, že práve tento akt je začiatkom dokonalej manipulácie mysle. Prívesok sa zväčša držal blízko očí, takže jeho sledovanie bolo pre pacienta náročné, nepohodlné a nepríjemné - unavovalo jeho zrak. Stačilo už len, aby hypnotizér povedal zázračné slová: "Vaše oči sú unavené, Vaše viečka sú ťažké..."

Práve tento moment "potvrdenia" je pre celý proces prelomový. Pacient náhle pocíti dôveru voči hypnotizérovi i hypnóze ako takej. Uverí mu, a tak sa stáva otvorenejším k manipulácii, takzvane sugestibilnejším. Nepolemizuje nad spôsobom. Neuvedomuje si, že toto celé je cielená hra cudzej osoby. Vníma len fakt, že hypnotizér hovorí pravdu a hypnóza funguje. Stráca kontrolu nad sebou a nad svojim vedomím.

Zistenie: nepotrebujeme celú pravdu. Potrebujeme len, aby nám niekto v správny čas, povedal správnu vec. Akonáhle si získa našu dôveru, dokáže ovplyvniť naše vedomie.


Pokusy s hypnózou boli v minulosti priam obľúbeným športom. Zmena hladiny vedomia nám otvára nové a nové možnosti, informácie a dáta, o ktorých sme vôbec netušili. Podstatnú úlohu v celom procese zohráva pojem zvaný "racionalizácia". Aby sme si vysvetlili čo to je, mali by sme pochopiť, ako asi naša myseľ funguje. 

 Naša myseľ potrebuje, aby vnímané obsahy dávali zmysel. Aby zapadli do nejakého scenára, ktorý poznáme a ktorý vieme vyhodnotiť, vyriešiť. Spomeniem tu pilier takzvanej geštalt terapie: "Celok je viac ako suma jeho častí"

Čo to znamená? Skúste sa zapozerať na obrázok nižšie...čo vidíte?

Vidíte bodky a fľaky? Alebo vidíte dalmatínca pri strome? Ak tam náhodou toho dalmatínca nevidíte, ako to na Vás pôsobí? Dokážete sa vysporiadať s tým, že na tomto obrázku sú len náhodné bodky? Nevytáča Vás to a nehľadáte ho stále ďalej a ďalej až kým neopadne tá nepríjemná tenzia a nepoviete si "mám ho!"?

Naša myseľ automaticky dáva veciam zmysel. Inak by sme žili v chaose. To čo poznám, to čo sa opakuje - to je bezpečné. Dalmatínec pri strome je bežný. Spleť bodiek je rušivá a chaotická. 

Nuž a racionalizácia je práve tá schopnosť mysle, takzvaný obranný mechanizmus, vďaka ktorej dokážeme upratať náhodné či nepochopiteľné obsahy / konanie. Keď v noci niečo buchne, hneď Vás napadne racionálne vysvetlenie (asi to teda nebol duch). Keď opitá napíšete bývalému, tiež Vás napadne racionálne vysvetlenie, aj keď tam evidentne žiadne nie je :D. 

Ako vyzerá racionalizácia v hypnóze?: počas pokusu s  hypnózou pacientovi povedali, že má zatvoriť okno. Pacient tak vykonal a vrátil sa späť na svoje miesto. Po "prebudení" ho výskumníci vyspovedali a okrem iného sa spýtali, prečo bol zavrieť okno. Vraj mu bola zima...

Racionalizácia je prirodzený akt mysle, snaha usporiadať chaos, dať životu ako i nášmu konaniu nejaký zmysel. Konanie tu síce nepochádzalo zo slobodnej vôle pacienta, jeho myseľ ho však vyhodnotila ako vlastné, tak, aby ho ochránila pred chaosom.

Zistenie: Manipulácia mysle funguje na podobných princípoch. Najskôr treba človeka upozorniť na nejakú pravdu. Niečo, čo zažíva, či cíti, čo vníma (ako unavené oči). Tým sa získa jeho dôvera. Človek tak dostane pocit, že mu rozumiete. Stane sa otvorenejší, sugestibilnejší. V tomto stave dokáže vnímať cudzie myšlienky a zvnútorňovať ich za svoje vlastné. Pričom konanie, ktoré primárne nepochádza z jeho slobodnej vôle, si ospravedlní racionalizáciou. Všetko tak dáva zmysel a všetky strany sú spokojné.... 

... no a tu začína politika

Photo by Marco Oriolesi on Unsplash
Photo by Marco Oriolesi on Unsplash


Kúzelníkova asistentka

Ďalšia vec, ktorú som v tej knižke pochopila, je koncept "kúzelníkovej asistentky". Jej úlohou je odviesť pozornosť publika, aby kúzelník mal dosť času a priestoru na realizáciu samotného kúzla. 

Šarmantná a krásna asistentka sa tak prechádza poloodetá po pódiu. Zatiaľ čo kúzelník v tichosti pripravuje svoj triumf. 

Bežný človek nevníma čo sa deje. Je zabávaný, uchvátený, vedome zameraný na sledovanie niečoho iného. Celé toto teátro je presne vedený akt za cieľom manipulovania mysle diváka. 

Osobne mám za to, že to isté sa deje aj v politike. Kúzelníkova asistentka vedome láka a "odlákava" našu pozornosť podľa stanovených pokynov.

Cudzia moc rozhoduje o tom čo budeme sledovať, ako to budeme sledovať i čo si o tom budeme myslieť. Nad vraždou dvoch ľudí plače celé Slovensko dva roky. Nad nechutnou násilnou rituálnou vraždou mladej krásnej ženy sme bedákali koľko? Dva týždne? Ak si teda vôbec ešte spomeniete na Violu z Bratislavy.

Prečo je to tak? Lebo v tom je politika a v tom nie? Alebo v tom nie je politika a v tom je? 

Kde je kúzelník? Kde je asistentka?


Chlieb a hry

Už v dávnych dobách vedeli, čo ľud potrebuje.

Photo by Dennis van den Worm on Unsplash
Photo by Dennis van den Worm on Unsplash

Viem, že o histórii veľa neviem...

 Každopádne si však myslím, že žijeme v ilúzii. V domnení, že časy minulé aj reálne pominuli

Myslíme si, že náš názor má váhu (alebo aspoň väčšiu ako vtedy). Myslíme si, že "panovníkom" na nás viac záleží.  Myslíme si, že sme bohatší, zdravší, máme viac možností, lepší život, lepšiu lekársku starostlivosť... 

Lenže na začiatku tohto článku sme sa dozvedeli, že myslenie človeka nie je vždy dokonalé. Veľmi jednoducho vie byť zmanipulované. Myslíme si teda správne? Je dnešná doba naozaj vzdialená tej minulej?

Príklad s ovocím:

Photo by ja ma on Unsplash
Photo by ja ma on Unsplash

Je veľmi veľa rôznych diét a stravovacích trendov. Niektoré z nich hovoria, že pre nás, obyvateľov mierneho pásma, nie je prirodzené jesť v zime tropické plody. Vraj sa máme stravovať podľa toho čo rastie na našom území. Táto teória dáva zmysel, je pomerne logická. Narodila som sa na Slovensku, a tak mám zimu prečkať na kyslej kapuste a nejakom tom jablku. 

Rozumiem. 


Potom však pozriem von oknom a vidím sťahovavé vtáky ako smerujú na juh. Zapnem Discovery channel a vidím kolónie zvierat ako putujú krajinou za potravou. A tak ma napadá... nie sme náhodou my, tí jediní dementi, ktorí si ohraničili územie a odrezali sa od zvyšku sveta pomyselnou čiarou? 

Obrázok od Gordon Johnson z Pixabay
Obrázok od Gordon Johnson z Pixabay

Premýšľala som nad tým pomerne dlho a zaujímavý názor som našla aj u môjho obľúbenca (Anthony William - Medicínske médium), ktorý hovorí, že aj v dávnych dobách žil obyčajný ľud na kapuste... Zatiaľ čo si šľachta pochutnávala na tropických plodoch dovezených z ďalekých krajín. 

(Okrem iného, Traja králi asi tiež neprišli za Ježišom s kyslou kapustou...či? )

Otázkou je: Kto, z týchto dvoch skupín, sa tešil lepšiemu zdraviu? 


Bol to chudobný ľud s kapustou? Alebo kráľovská rodina s pomarančmi, ananásmi a kiwi?

Momentálne žijeme v dobe kedy si aj my, "chudoba", môžeme dovoliť "panský luxus". Jeme pomaranče v januári, máme plné skrine oblečenia. Sme však naozaj bohatí? Sú tie naše pomaranče rovnako kvalitné ako tie, ktoré si dá priniesť "kráľ"? Sú tie fast fashion rifle rovnako kvalitné ako kráľov odev? Alebo nám len boli zalepené oči ilúziou bohatsva? 

  • Stále platí, že kto sa chce stravovať zdravo, musí si priplatiť či počkať na kvalitnú úrodu. 
  • Kto sa chce obliekať kvalitne, môže si dovoliť iba jedno tričko, nie 15. 

Koniec koncov sa možno až tak veľa nezmenilo. Nie každý si môže dovoliť kvalitný život. Ak by sme zo sveta vyhodili nekvalitné, škodlivé a lacné veci/potraviny - mohli by sme si dovoliť približne rovnaký život, ako naši dávni predkovia....tzn. raz za čas niečo dobré. 

Záver

Sme naozaj slobodní a bohatí? Má naše slovo váhu, moc niečo zmeniť? Vieme sa slobodne rozhodovať a vytvárať si na veci vlastný názor?

Alebo sme pod denným tlakom asistentiek, zaslepení nekvalitným bohatstvom, tlačení do života, ktorý ani nechceme?

Sama neviem čomu veriť. Sama neviem čo je správne. 

  • Viem však, že "chlieb a hry" stále fungujú. 
  • Tuším, že kúzelníka ešte nikto nevidel. 
  • Vnímam, že asistentka má práce viac než dosť.
  • A bojím sa, že "hojný" život je iba ilúzia na zaslepenie. 

Voľby sa blížia a je na Vašom slobodnom rozhodnutí, komu svoj hlas dáte. Pamätajte však, že rozruch robia asistentky, nie kúzelníci.