Nebolo to tak, ako som chcela, Bolo to tak, ako som potrebovala

28.12.2023

Alebo ako som na vlastnej koži prešla procesom, ktorým vediem svoje klientky. A ako som konečne uzavrela tehotenskú a pôrodnú kapitolu svojho života. 

Tehotenstvo: štvrté

Dieťa: druhé

Abort: zamlčaný 2017 / prirodzený 2021

Sterilita: sekundárna 2019 - 2020

Konizácia krčka: 2019

Pár slov na úvod

Môj prvý pôrod ma značne ovplyvnil a dlho som trpela pocitom menejcennosti, pretože som dcéru nedokázala "porodiť". Bola zaseknutá v pôrodných cestách a museli ju ťahať von vakuumextraktorom, čo mohlo mať svoje následky. Ako prvorodička som to ťažko niesla a roky som sa pýtala sama seba, či vôbec som schopná porodiť dieťa. Či to bol osud, alebo moje vlastné zlyhanie. 

Inak povedané, ozvalo sa moje staré známe presvedčenie - NIE SOM DOSŤ dobrá.

Dočkala som sa však tehotenstva i pôrodu, ktorý ma uzdravil. Bol presne taký, aký som ho potrebovala - aj keď som si ho tak najskôr nepredstavovala. Po dlhej ceste potratov či sterility som konečne našla zmierenie. 

A presne takto je postavené moje učenie i moje sprevádzanie. Niekedy nedostávame to čo chceme, ale to, čo potrebujeme. A aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, aj to je súčasť našej cesty k cieľu. 

V mojich programoch nájdete prístup zameraný na telo (ako som zvrátila sterilitu) a nastavenie mysle, ktoré je nevyhnutné pre psychickú pohodu počas celého obdobia "čakania na bábätko" (nie len po strate).


Prvé tehotenstvo (resp. "to druhé", s dcérkou) som si vydrela. Po ranách ako bol zamlčaný potrat či sterilita, som radikálne zmenila svoj život i stravu. Do roka sa mi podarilo diagnózy zvrátiť a prirodzene otehotnieť.

Daria bola vytúžená a ja som si jej prítomnosť neskutočne užívala. Až tak veľmi, že keď som zistila, že som opäť tehotná (mala cca 5 mesiacov) zrútila som sa na 3 dni. Mala som pocit, že "mi ju berú", že ju strácam. Trvalo mi, kým som druhé bábätko psychicky prijala. Môže to znieť zvláštne, po tých rokoch, kedy som o dieťati iba snívala. Avšak, bolo to na mňa a na moje telo skoro. Bábätko som psychicky prijala až časom, no keď som sa naň začala tešiť - odišlo. Samé. Prirodzene. Na pohotovosti.

Nedokázala som dlho pochopiť, na čo to bolo celé dobré?

Moja myseľ a moja psychika boli dlhodobo nalomené - a to som Mgr. psychológie. Cítila som však, že aj napriek mojim úspechom s plodnosťou, niečo nie je v rovnováhe. Ešte stále mi pointa unikala a ja som nevedela nájsť pokoj.


Síce som sa na druhé dieťa necítila, nikdy som naňho neprestala myslieť. Zostala mi hlboko vrytá spomienka a množstvo otáznikov - prečo? a kedy? a bude vôbec? Aj keď tu fyzicky nebolo, jeho prítomnosť som neustále vnímala. Len som tomu nerozumela...

Aktivácia budúcej spomienky

Moje psychické rozpoloženie ma nútilo hľadať. Niečo. Ten kúsok skladačky, ktorý mi chýbal. A našla som ho v podobe vlastného vzdelávania v koučingovom kurze.

Techniku budúcej spomienky som sama absolvovala  a stala sa ústredným momentom úvodného modulu Cesty k plodnosti. Je to alfa omega, na ktorej je postavené moje učenie psychológie či nastavenie mysle. 

Vďaka tejto technike začala moja vlastná cesta za druhým bábätkom a ja som nesmierne vďačná, že ju s vami môžem  zdieľať, sprevádzať vás ňou. 

  • Krok 1 - aktivovať svoju budúcnosť tak, ako si želám
  • Krok 2 - veriť, dôverovať a ďakovať za to, že všetko, čo sa od teraz udeje, ma tam vedie

Pre viac info o technike a module si pozrite toto video

Poznámka: v dobe, kedy som si aktivovala budúcu spomienku, som však necítila potrebu ihneď začať na bábätku "pracovať". Len som pochopila, že je súčasťou môjho života a že sa ho dočkám, keď budeme všetci pripravení.

Jedného dňa som pocítila, že je čas sa rozrásť. Že nám niekto chýba. Že ešte nie sme kompletná rodina. Oznámila som to manželovi a v ten deň som otehotnela.

Áno, čo ak to môže byť až také jednoduché?

Dôležitá súčasť môjho učenia je otázka - PREČO BY TO NEMOHLO BYŤ TAKÉ JEDNODUCHÉ?

Lebo skúsenosti? Lebo diagnózy? Lebo pán doktor povedali? ...


Nič z toho nemá vplyv na tehotenstvo, pokiaľ tomu sama neuveríš. Pokiaľ si sama nedáš tú nálepku - sterilná. 


Ak aj máš nejakú diagnózu či problém, to nie je stav nemenný. Vždy existuje:

  • dôvod, prečo si tam, kde si
  • cesta, ako z toho von

A to všetko na úrovni tela i duše, mysle. 

90% našich strachov je v mysli a začínajú sa slovami ČO AK? Skús sa občas opýtať - A ČO AK NIE?

Neboj sa mať veľké ciele

Mnohokrát sa pri plánovaní budúcnosti krotíme. Snívame vo veľkom, ale želáme si pre seba "iba kúsok" z toho. Tak, aby to bolo reálne, dosiahnuteľné. Aby sme boli skromné a pokorné, pretože vtedy sa nám to možno splní. Vtedy si to zaslúžime.

To je však omyl.

Krásny príklad (ktorý mne zarezonoval) použila práve Lenka Lutonská vo svojom kurze

- Je to ako tá scéna vo filme Star is born. Keď Bradley Cooper zrazu vyzve Lady Gaga aby vyšla na pódium a spievala s ním. Je to pre ňu niečo nepredstaviteľné, je to viac, ako si dovolila vôbec snívať. Je to príliš!

 A práve vtedy, je to to pravé. Práve vtedy ju Bradley Cooper (vesmír) podrží a pozve: "Poď, neboj sa, ukáž sa, som tu s tebou."

Nikdy sa nerob menšou. Práve pri tých odvážnych snoch si držaná "vyššou silou". Nejde o to byť skromná a pokorná, ide o to, byť SAMA SEBOU, vo svojej skutočnej sile a podstate. Stelesniť svoje pravé ja. Nie to, ktorým by si mala byť, podľa okolia, výchovy, štandardov...

Ale pozor, aj pri týchto šialených snoch môžeš byť vďačná a pokorná. Berieš si len to, čo ti skutočne patrí. A na tom nie je nič zlé.

Dostala som to, čo som potrebovala

Do tehotenstva som vstúpila v energii "SOM BOHYŇA PLODNOSTI" (vysvetľujem v úvodnom kurze) a takto som pokračovala celých 9 mesiacov. Zmizli mi trombofilné stavy (pri dcére som si musela pichať Clexane 9 mesiacov), krčok krásne držal (pri dcére riziková) a ja som chodila na plávanie, na krúžky, ihriská, aktivity, tehotenské fotenie. Užívala som si podľa seba. Plietla výbavičku a na konci tehotenstva som opäť šila moje milované Holotrtky


Od 38tt som ozaj cítila, že bábo príde každú chvíľu a pri každej kontrole som sa smiala, že na ďalšiu už určite neprídem. Až som dostala termín hospitalizácie na vyvolanie pôrodu - opäť.

Deň pred ním, keď mi došlo, že naozaj budem mať ďalší vyvolávaný pôrod, som sa psychicky zrútila. Prvý pôrod bol zlý. Umelý, premedikamentovaný, neprirodzený a skončil pomerne traumaticky. Dva roky mi trvalo kým som prestala pociťovať paniku pri predstave ďalšieho tehotenstva. Pýtala som sa samej seba PREČO ZASE?! Prečo nemôžem zažiť prirodzený pôrod?

Potom som si uvedomila, že ja predsa nepoznám tú cestu, k mojej "budúcej spomienke". Viem len, že si budem držať syna v náručí. Ale to, ako sa k nemu dostanem, netuším. To vie moje vyššie ja, ktoré ma vedie. Vie to moje telo, ktoré sa mi stará o bábätko a vie to aj môj syn, ktorý ma drží a podporuje. Nemám sa čoho báť. Nie je to iba na mne. Je to naša súhra. A ja jej dôverujem.

Deň D - vyvolávanie

Príjem do pôrodnice BORY som mala o 9:00. Ubytovali ma na izbe a okolo 13:00 mi zaviedli balónik s tým, že na ďalší deň ho vyberieme. 

Pomerne ma to šokovalo, čakala som, že dnes aj porodím - tak to bolo pri dcére, aj keď postup bol iný. Každopádne, toto je iná skúsenosť a bude tak, ako má byť. 


Muža som poslala domov, dala si obed i večeru, ktorú mi priniesli a oddychovala. Okolo 18:00 mi začali silné a časté bolesti. Urobili mi CTG, ale vraj ma bolí ten balónik a až keď vypadne budeme hovoriť o kontrakciách z pôrodu. Doktor mi povedal, že ak to bude neznesiteľné, PA mi balónik zmenší. Veru som to po čase využila a zavolala späť manžela, pretože som cítila, že potrebujem podporu.


Sedela som na zemi v sprche a predýchavala. V hlave mi išli informácie z pôrodného kurzu a ja som vedela, že ak chcem aby pôrod napredoval, nemôžem len ležať. Musím byť čo najviac uvoľnená a prijímať tú bolesť. Ale poviem vám, v živote som takú bolesť nezažila. 

Okolo 21:00 muž zavolal PA, pretože už videl, že "je zle". Balónik síce nevypadol, ale mne praskla voda a PA zhodnotila, že 8 cm, rodíme. Odviezli ma na sálu a tam, za prítomnosti úžasne milej pôrodnej asistentky, som čoskoro prirodzene porodila môjho 3970g syna.

Keby...

...som nemala vyvolávaný pôrod, 

...mi nehovorili, že to ešte nie sú pôrodné bolesti,

nezažila by som úžasný prirodzený pôrod, kedy moje telo prevzalo absolútne kontrolu nad situáciou, uvrhlo ma do tranzu a ja som len počúvala kam ma vedie.



Pochopila som

Že celá táto skúsenosť mi vyliečila pôvodnú traumu z pôrodu a moje pochybnosti, či vôbec som schopná "vytlačiť dieťa". SOM! A to skoro 4 kilové, bez akejkoľvek pomoci.


Že tá neznesiteľná bolesť, ktorú som zažívala, vzala na milosť môj prvý pôrod, plný liekov - Pochopila som, že nebol zlý, bol len iný. Doktor ma nezanedbal, len sa snažil, aby ma to čo najmenej bolelo. V momente, keď som sedela v sprche na zemi, som s láskou spomínala na "bezbolestnosť" prvého pôrodu. 



Tento pôrod vyliečil staré zranenia. A to pritom nebol taký, aký som ho chcela. Bol taký, aký som ho potrebovala

Nepoznáme cestu

Moja drahá, my nepoznáme cestu za našim cieľom. Nevieme, čo je pre nás najlepšie. 

Vieme len, čo nám patrí. A ak k tebe patrí tvoje bábätko, drž sa ho. Dôveruj svojej intuícii ALE nezasahuj príliš. 


Sú ženy, ktoré volia čisto vedecký a medicínsky spôsob - a to je v poriadku, pretože to je ICH cesta, ktorá s nimi súznie a tým pádom je pre ne správna. 

Sú ženy, ktoré volia čisto alternatívne prístupy - a aj to je úplne v poriadku a pre dané ženy to správne. 

Pointou je, že SPRÁVNA CESTA neexistuje. 

Aj v prípade môjho druhého pôrodu by boli ženy, ktoré by si ho nenechali vyvolať a čakali by ďalej. A bolo by to pre ne v poriadku. Prípadne by boli ženy, ktoré by nástojili na EPI a bolo by to v poriadku. Moja cesta dáva zmysel mne. Vychádza z mojej energie a prináša mi to, čo ja potrebujem. 


Mojou úlohou nie je ti povedať, ako som otehotnela ja. Mojou úlohou, drahá, je zistiť, aké máš nastavenie. Aké máš presvedčenia. Aké máš myslenie. Aké máš túžby. Akú máš energiu. Aké máš choroby a zdravotné problémy. Pretože toto všetko určuje kde si a kam smeruješ. 



Mojou úlohou je ťa sprevádzať na Tvojej ceste a držať ťa na nej, keď si myslíš, že kráčaš zle. Nasmerovať ťa, keď nevieš kam. Pomôcť ti hľadať odpovede, keď netušíš prečo.